Start :75kg, 74, 73, 72, 71, 70, 69, 68, 67, 66, 65, 64, 63, 62, 61 Ciel:60

Rubriky

MeDay by day Art For you OutfitsHealthy Lifestyle

_______________________________________________________________________________________

Môj príbeh 1. časť

16. july 2012 at 22:16 | kiyomi |  Môj príbeh s PPP
Musela som to rozdeliť na dve časti, lebo kratšie to nešlo, je to dlhé čítanie, takže nikoho do toho nenútim, je to môj príbeh v ktorom je myslím, asi všetko o čo sa môžem podeliť... chcela som to pridať až keď bude po všetkom, ale kedy to bude ??? a bude to vlastne niekedy ???
Anorexia je tiež závislosť ale taká ,že na ňu netreba žiadnu látku a preto je ešte nebezpečnejšia, lebo stačí myšlienka a už v nej plávate, ako keby ste boli sami uprostred oceánu a nikdy neviete či vlastne niekedy v živote ešte budete stáť na pevnej zemi..............................
Táto myšlienka ktorá mi včera večer vznikla v hlave presne vystihuje to čím som si prešla......aj keď je okolo vás milión ľudí ktorý vám chcú pomôcť, vy ste stále samy zo svojou chorobou uprostred toho oceánu skazy bez akéhokoľvek záchranného člna , dokím..... si neotvoríte oči ....
Rohodla som sa tu nechať svoj príbeh tak ako to urobilo mnoho dievčat ( prípadne chlapcov ) predo mnou... nie vždy mám chuť sa oň podeliť a pri každom rozpávaní je vždy o čosi iný....vždy si spomeniem na inú myšlienku od ktorej sa odvíja, ale stále je o tom istom....postupom času, viem, že to neustále hladanie dokonalosti nemalo žiaden zmysel......
Začalo sa to dávno, kedy ? to neviem....možno vtedy keď mi niekto povedal, že som tučná alebo vtedy keď som videla v telke dokument o anorexii a zatúžila som po takej štíhlosti ako dievča na obrazovke ... A možno vtedy keď som narazila na pro-ana stránky,alebo tiež to mohlo spustiť to hnusné podceňovanie zo strany okolia, keďžesom bola veľká na svoj vek a ako som sa tu už zmienila aj tučná, mala som výrazné čierne obočie, väčne mastné vlasy a akné už od desiatich rokov, tak ako v tom všetkom mám nájsť príčinu pre ktorú to začalo ??......mala som okolo 13 rokov, ak som vlastne už toľko mala, bola som dievča z dobrej rodiny, kde nikdy nebolo niečo také ako nedostatok peňazí, vždy bolo všade plno jedla, a nezačalo sa to tiež ako niaky protest proti rodičom, rodičia ma vždy podporovali aj keď som bola dosť problémové dieťa, ktoré si rešpekt muselo získavať silou.... nebola som sprostá, inteligenčne som bola vždy nadpriemerná, ale s príchodom puberty som začala srať na školu a z jednotkárky sa stala "hrôzostrašná " dvojkárka, ktorá spí na hodine a dáva učiteľom veľmi dobre najavo kde ich má, aj napriek mojej lenivosti učiť sa som mala dobré pohotové reakcie a veľmi dobre rozumela slovu sranda, s rovesníkmi som problém nemala, o rok mladší ma zbožňovali, ale starší si z mojho vzhľadu stále robili srandu....čakala som dlho kým odídu vyššie ročníky a v pohode to bolo až v šiestej, siedmej triede..... vtedy som už bola v škole nad vecou ja....ale to sa zmenilo, rodičia vždy odo mňa očakávali, že sa budem učiť, pôjdem na gympel ako moja sestra....ale škola ma nezaujímala, trápilo ma to ako vyzerám....ale rodičov mám úžasných , čo som si musela tiež uvedomiť až postupom času.....ale vtedy keď som sa dala na cestu chudnutia som ešte netušila čo všetko na tej ceste leží, aká špina a prekážky do ktorých som narážala vtedy ešte relatívne zdravou hlavou, aj keď odstupom času o tom uvažujem ....mohla som byť vtedy ešte vlastne zdravá ? To sa už nedozvieme, jedného dňa som proste zatúžila po niečom nepoznamom, po štíhlosti....
až teraz k tomu chudnutiu .....
Nezačala som vôbec a to hovorím vôbec rozumne ! Nevylučovala som postupne potraviny , ako väčšina dievčat ale chcela som všetko hneď !! pohľadala som si na nete diety, objavila pro ana stránky, a aj keď som medzi tie dievčatá patriť nechcela, veľa z toho ma inšpirovalo....jedálniček som v priebehu asi týždňa, možno dvoch, rapídne obmedzila a váha klesala, občas prišlo obdobie keď som sklamala, ale na druhý deň som zase začala odznova....pro-ana blog som nikdy nemala, nechcela som riskovať, blog som začala používať až v období liečenia , ak si pametáte bola som tam ako amurika..... ale počas mojej anorexie som nič nikde nezapisovala....chudla som a chudla, až zrazu som mala zo 72 kg pri výške len okolo 165 - 167 cm ,bolo 64 kg a rifle ktoré mi boli kedysi dobré na mne viseli ako na vešiaku....Prvá si to asi všimla naša zástupkyňa riaditeľa, ktorá mala veľmi prísnu povahu a jedného dňa ma zastavila na chodbe a pochválila ma ako som schudla, vtedy som bola na seba hrdá, že moja snaha sa už odzrkadluje....
Potom spolužiaci, rodičia, všetci my hovorili ako dobre vyzerám, ale to mi nestačilo.....váha klesala, ďalšie zlomové číslo bolo 58 kg kedy som už bola fakt chudá, ale stále som si to neuvedomovala....netrebalo už ďalej chudnúť, bola som dosť chudá, ale vtedy som to tak nevidela, váha na tom čísle dlho stála lebo som začala mať obdobie keď som jedla normálne, čo sa mi nepáčilo preto som skúsila vracanie....... nemala som bulímiu , v tom období som vracala asi 3 krát keď rátam obdobie asi dvoch mesiacov nieje to veľa, ale bola to zase len brána k dverám choroby , vracanie som brala ako zlyhanie samej seba, preto som jedálniček ešte priškrtila až s toho bolo dačo takéto :
raňajky : polka vareného vajíčka, dva hryzi z celozrnného chleba
desiata : žuvačky
obed: nič, nechala som prepadnúť obed v jedálni a vypila cc light
olovrant : nič
večera : jablko, umelé sladidlá
Hlad som zrazu milovala, váha zase klesala, bolo leto. Po príchode z tábora som mala len 54 kg pri výške už 172 cm, zo všade mi trčali kosti, mamina ma vtedy prvý krát podozrievala z anorexie, čo som sa dozvedela od sestry ktorá vtedy nevedela akú mi láskavosť spravila keď mi povedala, že mamina sa jej pýtala či nie som anorektička......začala som si dávať pozor, nech to nevíjde najavo, čiže vtedy som už vedela, že mám problém.... Jedlo som schovávala,neskôr vyhadzovala, papieriky rozhadzovala po izbe, doma tvrdila ako som sa prejedla,klamala ako to len šlo, som výborná rozprávačka a klamárka takže mi to všetci žrali, učitelia, rodičia, doktori na vyšetreniach, vyhovárala som sa naroaccutane, čo sú silné lieky proti akné, že možno to je s toho, občas som prišla za rodičmi s tým, že mi niekto povedal, že v puberte sa metabolismus mení alebo som si vymyslela podobnú "pravdu " ktorú som ľudom tlačila do hlavy.... a občas som sa aj pred všetkými fakt prejedla aby to nebolo podozrivé, a za dve minúty to bolo zo mňa na záchode všetko vonku....vracať som vedela, lebo som vedela, že ked si stlačím žalúdok, prehnem sa a pokúsim sa ako keby odgrgnúť všetko zo mňa víjde. Bola som čoraz slabšia, padali mi vlasy, bola mi vkuse zima, váha klesala, prichádzali kolapsy na ulici, nespavosť, bolo mi zle... cez zimu som mala už len 47 kg, čo bolo pri mojej výške hrozne málo a vtedy ma mamina načapala vracať, no nie ani tak vracať ako čistiť umývadlo po zvratkoch... musím uznať že som bola fakt vynaliezavá , keď som už vracala aj do pohárika a to vyliala do umývadla, vtedy som sa k ničomu nepriznala, a spať som išla zo strachom čo sa stane.....ráno za mnou prišla a všetko zo mňa vypadlo....... sľúbila mi, že to nikomu nepovie,ak to už v živote nespravím, ale aj tak to nedodržala, čo som sa dozvedela až časom, povedala to ocinovi.... ale keby vedela ako to dlho trvalo a že to čo som jej vtedy povedala bol len úlomok z toho všetkého, hneď by ma vzala k psychologičke.....ale to nevedela....
Skúšala som to stopnúť ale nedokázala som to.....a ani som to nechcela, pravdu povediac....... v škole prišli problémy........pobila som sa zo spolužiačkou a vtedy povedala triedna mamine že som agresívna, podráždená, a mysľou vkuse niekde inde...... mamina to nezvládla a zobrala ma k psychologičke, ktorá sa ma pýtala na všetko možné, na to koľko som schudla, čo som preto robila, dala mi niake testy ktoré som mala vypísať a dala mi nakresliť strom a ľudskú postavu .....
Výsledky prišli asi po týždni, a zistila som to tak, že som prišla domou a mamina plakala.
Starká zúrila ale zo zúfalstva a hneď mi povedala aká som trúba, že si takto ničím život.....v tom momente som už revala aj ja.....vo výsledku bolo ...mentálna anorexia.....psychologička sa poznala s maminou ,
tak jej hneď odporučila nech ma zoberie k psychiatričke do Nitry lebo u nás to nemá cenu....termín bol dohodnutý, a asi dva týždne nato som stála pri psychiatričke na detskej psychiatrii v Nitre , ktorej stačil jediný pohľad na mňa a hneď vedela koľká bije.....zatiaľ čo sa s nou mamina rozprávala, mňa si odviedla tamojšia psychologička pri ktorej som sa od strachu rozplakala, a všetkú vinu pripísala sebe..... potom ma odviedla naspäť do tej miestnosti kde bola mamina a povedala doktorke, že som veľmi úskostlivá a možno ešte niečo viac ale to si už nepamätám.....v tom som sa dozvedela, že si ma nechávajú na detskej psychiatrii, mamina plakala, nedokázala pochopiť to, že vždy som všetko mala načo som ukázala prstom a aj tak mi to nestačilo,nechápala prečo práve jej dieťa musí byť anorektička..... mala som na výber.....buď prídem domou, zbalím si veci hneď, alebo prídem až po víkende.....bol piatok, a rozhodla som sa prísť až po víkende....prišla som domou a starká ma už vtedy s ocinom čakala a pýta sa : no čo ? ako ste dopadli.....pozrela som sa na maminu ktorá mala zase ústa skrivené od hnevu a zúfalstva a vtedy sa mamina zmohla len na ........ ostáva v nitre na psychiatrii.....nik to nečakal, nik nevedel ako sa zachovať, ako reagovať.... a už vtedy som ľutovala, že som sa nerozhodla ísť tam hneď.....k mojim výčitkám pribudli výčitky od celej mojej rodiny, ktorý vôbec nevedeli ako sa taká anorektička môže cítiť a že mi tím ešte viac ubližuju........
už to píšem vyše hodinu, nabudúce napíšem od tej doby čo som kysla na psychiatrii.... za pravopis v prípade chýb sa ospravedlnujem, píšem ako sa podarí....
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Olivia Olivia | 31. october 2012 at 21:38 | React

je to od teba úžasné že sa dokážeš podeliť o svoj príbeh, len je smutné že takýchto príbehov pribúda čoraz viac :(

2 Lena Lena | Web | 31. march 2013 at 8:40 | React

Bude ještě 2. část? :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement